Let na vyschnuté jazero

26.12.2009

 V minulom článku „Balada o Ocani – prevelenie na novú základňu“ (čtěte zde) som písal o mojom odlete z Ocani, kde som vlekal na Majstrovstvách Španielska. Jeden deň pretekov som sa dočkal preletu na letisko Toledo - La Mancha (LEMX), na ktoré teraz pospomínam.

Samotné lietanie na pretekoch, ako to už pri vlekaní býva, bolo dosť monotónne. Denne cca 10 vlekov do 2000ft AAL do určitého sektoru, kde sa vypínali všetky vetrone. Posledné vleky sa niesli v znamení pozornejšieho stúpania aj sklesávania, lebo bolo vo vzduchu stále viac lietadiel. Letisko Ocaňa (LEOC) je v nížine a termické prúdenie v období pretekov nebolo najlepšie, takže 60 vetroňov bojovalo aj v malých výškach, cez ktoré sme s vlečnými sklesávali. Vždy ma fascinovalo za aký krátky čas sa dá dostať do vzduchu také množstvo lietadiel. Ocaňa mala špecifickú procedúru odhadzovania vlečných lán. Sklesávali sme do protismeru dráhy, kde sme vedľa nej lano odhodili a stúpavou zatáčkou pokračovali do 3. okruhovej a na pristátie. Niekedy sa stalo, že sme sa takto stretli 4-5 vlečných, čo bolo síce efektné ale vyžadovalo to o to viac obozretnosti. Jedenkrát som bol svedkom ako jedna vlečná, ktorá sklesávala predomnou odhodila lano s príliš veľkej výšky a príliš blízko dráhy. Bol silný bočný vietor a lano dopadlo na dráhu, kde akurát štartoval ďalší aerovlek. Našťastie sa nič nestalo. Laná sa odhadzovali z toho dôvodu, aby sme mohli pristávať čo najkratší (teda bez lana) a narolovať k ďalšiemu vetroňu čo najrýchlejšie. Pristátia som teda robil na plyne, na malom zostupovom uhle a najnižšej bezpečnej rýchlosti priblíženia s dotykom na prahu dráhy. Keďže som mal najvýkonnejšie lietadlo s 235 koňovým motorom Lycoming so staviteľnou vrtuľou (M.S. Rallye 235GT), dostával som tie najťažšie vetrone. Ostatné vlečné boli Rallye 180HP (2x) a Robiny DR400 (2x). Jedného horúceho dňa som po napnutí lana pridal plyn a lietadlo zostalo stáť. Myslel som že je niečo s vrtuľou, skontroloval som prístroje RPM aj plniaci tlak – všetko bolo v poriadku. Jediné čo nebolo v poriadku bol preťažený DuoDiscus, ktorého som ťahal -  plný vody v krídlach, 100kg turbom a s ťažkými pilotmi. Po dlhom rozbehu variometer pri stúpaní ukazoval len mierne nad nulu, takže trochu trvalo kým sme sa dostali do 600m. Dodnes si myslím, že ten vetroň letel s výrazne prekročenou maximálnou hmotnosťou.

Takto plynul deň za dňom a ja som vždy po dokončení sútažných aerovlekov čakal pri bazéne pripravený letieť pre vetrone, ktoré pristáli na cudzích letiskách. Už som ani nedúfal, keď mi jeden deň šéf oznámil, že mám letieť pre LS7 na letisko La Mancha (LEMX). Teším sa, že sa pozriem konečne aj niekde mimo a začnem zisťovať kde to letisko vlastne je. Kto čítal môj predchádzajúci španielsky príbeh vie, že VFR mapu som akosi k dispozícii nemal. Musel som sa uspokojiť s úbohým autoatlasom NISSAN. V klubovni na stole pod sklom nachádzam zalaminovanú starú leteckú mapu. La Mancha je 50km juhovýchodne od Ocani. Čítam z mapy GPS súradnice a vkladám ich do svojej malej GPSky. Do autoatlasu zakreslujem výraznú železnicu, ktorá ma k La Manchi dovedie a zapisujem si na papier z GPSky kurz letu. Hádžem do vlečnej lano, dopĺňam palivo a olej a vyrážam na výlet.

Pri vzlete si vychutnávam silu motora nezaťaženého vetroňom a po vzlete točím na juhovýchod na môj kurz.

       

Prvá polovica letu pre mňa nie je nová. Vedie v podstate okolo letiska Toledo – Lillo (LELT). Tam som sa jedenkrát viezol v Rallye 180 pri výcvikovom lete jedného španiela s inštruktorom Manolom. Lillo má betónovú dráhu, lieta tam paragánsky Pilatus Porter a miestny aeroklub , takže prevádzka tam väčšinou je. Preto sa radšej s predstihom prelaďujem na ich frekvenciu a zahlasujem svoju trasu letu. Po minutí úrovni Lilla, ktoré spoznávam priľahlým jazerom, hľadám železnicu a neskôr mestečko Villacaňas.

Teraz už len pokračovať po železnici a niekde v strede malých jazierok musí byť môj cieľ – La Mancha. Už by sa mi tie jazierka mali lesknúť na horizonte, ale stále nič. Kontrolujem GPS a všetko je OK, letím teda správne, ale kde sú tie jazerá?! Po chvíľke vidím namiesto jazier biele fľaky a už mi to docvakne. Stredoeurópan sa vydal lietať do Španielska a myslel si, že tu nájde jazerá s vodou. Lenže oni všetky vyschli. Smerujem teda podľa vyschnutých jazier na letisko La Mancha. GPS ukazuje 3km – to už by som ho mal vidieť, ale vidím len ďalšie vyschnuté  jazero. Kurz smeruje presne k nemu. Trošku sa začínam obávať že moja La Mancha je toto jazero, ale nechce sa mi tomu veriť. Až keď na ňom vidím hangár, vetroň na “dráhe“ a okolo neho ľudí, tak zaspomínam na šéfa – na čo by mi hovoril, že La Mancha je biele vyschnuté jazero – letisko ako každé iné, nie? Na frekvencii mi nikto neodpovedá, tak sklesávam do okruhovej výšky a hľadám veterný rukáv. Zaraďujem sa do okruhu. Letisko je celé biele ako sneh s riedkymi zelenými porastmi. Má náznak dráhy – akýsi vyjazdený pás a malé červené striešky nepravidelne rozprestrené po okrajoch. Nemám k tomu vôbec dôveru, ale snáď to jedno pristátie vydrží :)  Zalietavam si na dlhšie finále, lebo stále si neviem vybrať do ktorej časti pristáť. Na finále vidím, že zelený porast (ktorý je dosť vysoký a bohvie ako tvrdý) je na začiatku a v prvej tretine dráhy. Musím teda pristáť niekde medzitým a po dotyku a minutí vetroňa vybočiť do stredu, kde je dráha vyjazdená. Na rádiu mi stále nikto neodpovedá, takže moje prosby o odtlačenie vetroňa sú zbytočné. Prelietavam prah dráhy a nedôverčivo stiahujem plyn. Rallye dosadá ako do peria. Žiadny rachot od kamienkov, žiadne nerovnomerné stláčanie tlmičov. Dráha je úplne rovná a mäkká. Nech je tá biela sranda čokoľvek, snaď sa to podomnou neprepadne :). Otáčam lietadlo na backtrack k vetroňu, ale hneď dupnem na brzdy. Za mnou je totiž biely oblak prachu. Čakám, kým to sadne, aby sa mi to nedostalo do motoru a pomaly rolujem ďalej. Zastavujem, vypínam. Pri vetroni sú traja ľudia – španielsky pilot LS7 a dvaja poliaci. Mimo domova vás stretnutie so Slovanom vždy poteší. Sú to miestni piloti, tak sa ich hneď pýtam po čom to vlastne kráčame. Zasmejú sa a potvrdzujú mi, že La Mancha je bývalé jazero, ktoré vyschlo. Dno tvoril vápenec, takže z toho ten biely prach. So španielskym pilotom sa smejeme, lebo pri pristátí bol rovnako nedôverčivý.  

Po rozmotaní lana rozmýšľame ako spravíme vzlet, lebo nám je jasné, že keď pridám plyn, tak sa mu stratím v bielom prachu a zase naopak ja neuvidím jeho v zrkadielku. Rozhodujeme sa, že bude trošku bokom od osy vzletu a tak snáď aspoň niečo uvidí. Zdôrazňujem, že v prípade neistoty sa má ešte v prvej fáze rozbehu vypnúť. Dohadujeme si frekvencie, výšku letu a hlavne rýchlosť, ktorá ma dosť prekvapila. Chce aby som letel 175km/hod. Tvrdí že to LS7 má povolené, tak nedbám, ale nezaručujem, že to v tejto teplote toľko poletí. (bez vetroňa to cestuje 200km/hod, niekedy 210). Odchádzam k lietadlu, kde vidím Poliakov ako stoja pri vrtuli. V takých chvíľach ma vždy napadne, či som vypol magnetá. Tentokrát mám divný pocit, tak zrýchlim krok. Snáď nie som blb a vypol som ich! Hmm, magnetá som síce vypol, aj všetky úsekové spínače... ale hlavný vypínač zostal zapnutý (a tým aj roztočený smerový zotrvačník – žrút el. prúdu). Neskutočne na seba nadávam, stalo sa mi to prvýkrát a akurát teraz, keď som na cudzom letisku na nejakom vyschnutom jazere, široko ďaleko nič a navyše keď má Rallye slabú baterku. Poliaci tu majú auto, v prípade nutnosti by mi snáď pomohli, ak majú štartovacie káble. Zostávam ticho, aby som zachoval akú takú profesionalitu a vyhol sa trapasu – dúfajúc , že baterka vydržala. Na spustenie motoru mám teda asi len jeden pokus. V tomto teple to chce zohriaty motor spúšťať s plne ochudenou zmesou a samozrejme, bez palivového čerpadla – to by baterku dorazilo. Zapínam magnetá, točím kľúčikom... a môj Rallye nesklamal:) Vysúvam malé klapky, kontrolujem ostatné úkony, zapínam palivové čerpadlo, maják a navigačné svetlá (nech v tom bielom prachu aspoň svietim :)), skúšam spojenie s LS7, mávam na pozdrav Poliakom. Všetko OK, ide sa na to. Po pridaní plynu len držím smer, lebo v zrkadielku je naozaj len biely prach. Pri rozlete to radšej trošku viac rozbehnem, kým začnem stúpať. Na moje prekvapenie to prebehlo bez problémov. Vypínam čerpadlá a svetlá, zasúvam klapky, nasadzujem na kurz a stúpam do bezpečných 2000ft AGL , kde vyrovnávam do horizontu. Nastavujem cestovný režim a rýchlomer ukazuje 170km/hod. LS7 sa drží fajn, tak sa kochám vyprahnutou krajinou.

O chvíľku cítim ako musím náhle vyvažovať „dopredu“. Kontrolujem zrkadielko, ale tam nikoho nevidím... vetroň cítim, lietadlo je zaťažené. Jasné  - španiel sa rozhodol letieť pod vrtulovým vírom. Je od neho milé, že mi „dal“ o tom vedieť. Je čas preladiť sa na Ocaňu a oznámiť prílet, aby sme vedeli, či náhodou neskáču paragáni atď. „LS7, this is WL, change frequency 122.6“ Nič, tak to skúšam znovu, mávam smerovkou, ale stále bez odpovede. Určite sa už sám preladil, skúsim ho zavolať na novej FREQ. Ale ani tam nič. Tak si tak letím do Ocane s vetroňom, ktorý nevidím a nepočujem... Pre prípad že má len poruchu vysielania mu znovu opakujem dráhu v používaní v Ocani a aktuálny stav prevádzky. V diaľke vidím letisko, ale zatiaľ nemávam, nech sa ešte nevypína. Lietadlom trhlo, LS7 ma asi opustil. Pretože ho nevidím, točím radšej pred sklesaním ostrejšiu zatáčku doľava a obzerám sa. Nikde nikoho , tak pokračujem na pristátie.

Na zemi mi Španiel hovorí, že si omylom vypol rádio a že mi ďakuje za prevlek... Umývam vlečnú od La-manchovského vápna a ukladám ju do hangáru spať. Pri západe slnka ešte pomáham jednému starému pilotovi opraviť brzdu na DHC-1 Chipmunk a odchádzam za ostatnými na večeru.

 

Autor: Tomáš Munk, dopisovatel flyMag  profil autora

Další články autora:

Komunikácia pre začínajúcich pilotov

Balada o Ocani - Prevelenie na novú základňu

Odeslání článku e-mailem

[x] zavřít

Komentáře k článku

Přidat komentář

    Kontrolní kód : Kontrolní kód

Zeptejte se odborníka

Zkušený personál jedné z největších leteckých škol Flying Academy je připraven Vám pomoci s jakýmikoli otázkami týkajícími se letectví.

Zeptejte se

Kategorie

Bezpečnost

Civilní letectví

English info

Havárie

Historie létání

Letiště

Nejčtenější

Oznámení, kurzy, školení...

Pilotní výcvik

Prodej letadel

Technologie

Video

Vojenské letectví

Zeptejte se odborníka