Flight review v Austrálii

19.01.2011

V dalším článku zařazeném v sekci Povídání o lítání máme možnost nahlédnout do příběhu pilota Tomáše Munka, který popisuje svoji validaci licence v Austrálii.

Konečne nastáva deň, na ktorý čakám už týždeň. Na mojej austrálskej validácii (Certificate of Validation) je totiž podmienka, že musím mať preskúšanie s inštruktorom CASA (Civil Aviation Safety Authority). Ráno teda vyrážam so šéfom na letisko Tamworth do leteckej školy Country Capital Aviation, kde mám dohodnutý let s príslušným inštruktorom / examinátorom CASA. Hlásim sa u peknej sekretárky z Juhoafrickej Republiky a zoznamujem sa so svojím inštruktorom. Všetci nosia košele s výložkami a jeden z nich - starší má ako jediný 4 prúžky. Vchádzame do briefingovej miestnosti, kde mi inštruktor vysvetluje čo odomňa chce, kam poletíme a aké charakteristiky a rýchlosti má lietadlo, s ktorým poletíme.

Piper PA28-151 (VH-PZE)

Piper PA28-151 (VH-PZE)

V podstate jediné čo chce, aby som bezpečne zaletel odlet z riadeného okrsku cez Wimmera a našiel Werris Creek a Breeza. Odtiaľ by sme mali ďalej letieť do Gunnedah a naspäť do Tamworthu. Cestou mi to niekde vysadí, budeme robiť pády, ostré zatáčky a nakoniec 3 okruhy. Najviac sa bojím dĺžky letu a následnej faktúry. Inštruktor je veľmi príjemný. Pýta sa ma, akú mám leteckú históriu, nálet a aké typy lietam. Otváram mu teda zápisník na stránke, kde mám zapísané typy. Prechádza to očami a pýta sa ma na každé lietadlo čo je to za typ. Nepozná ich: ani je jeden z Trenérov, ani Soacatu Rallye, na ktorej som lietal v Španielsku, ani Moravu, ani žádny iný typ, ktorý tam mám. Až keď narazí na Cessnu 172 a DA42, tak mávne rukou a hovorí, že Piper pre mňa nebude problém. V čo pevne dúfam! Takže to bola C172, ktorá ma dostala do lepšej kategórie. Austrálske porekadlo "no worries mate" platí asi aj v letectve a ja sa tak vôbec necítim ako na preskúšaní. Prichádzame k lietadlu, robím predletovú prehliadku a nasadáme. Nastupuje sa len pravými dverami, čo je dosť zvláštne, ale oveľa divnejšie je, že hlavný vypínač sa zapína až po spustení motora. Odkiaľ štartér nabral elektrinu som zatiaľ nezistil. Palubovka mala pred štartom predzapnutých viacero systémov, tak som ich chcel vypnúť, aby sa po zapnutí hlavného vypínača všetky naraz nespustili. To ale inštruktor zavrhuje a hovorí, že to mám nechať tak. Tak teda poslúcham. Po spustení motora a zapísaní ATISu volám Tamworth Ground, hlásim VH-PZE, stojánku, druh letu, činnosť, opustenie TMA cez Gate South (ako to je v AIPe v postupoch) a žiadam taxovanie... Inštruktor ma rýchlo opravuje, že VH sa nehlási. Fakt je, že kto z General Aviation by sem letel s inou imatrikulačkou ako VH-. Z frekvencie Ground mi dáva nové QNH, taxi via a pýta sa ma: "report POB" (Persons On Board). Než to stihnem potvrdiť, tak inštruktor zakľúčuje a hlási počet osôb na palube, ževraj si nebol istý, či viem čo POB je. Fakt je, že som to ešte vo frazeológii nepočul. Ja potvdrzujem ďalšie inštrukcie a začíname taxovať. Na dráhu je to celkom dlhá cesta, križujeme sa s CT-4 austrálskej armády a zastavujeme pred vyčkávacím RWY 12R na motorovú skúšku.

CT-4 Australian Air Force

CT-4 Australian Air Force

Všetko je OK, tak pokračujeme na vyčkávacie, robím úkony, hlásim pripravený na odlet a po povolení vstupujeme na dráhu. Vzlet je bez klapiek a stúpame do 2000ft. Wimmeru jednoducho nachádzam, lebo to je jediné mestečko po odlete na mojom kurze. Než to stihnem vyžiadať, už nás riadiaci povoľuje vyššie a oblietavam Duri Mountain (3113ft) cez kotlinu. Kým letíme na Gate South, čo je navigačný bod na spojnici cesty a pohoria Mt. Terrible, tak odomňa inštruktor žiada ostré zatáčky. PA-28 je veľmi stabilný a krásne drží v zatáčke aj s veľkým náklonom. Inštruktor je spokojný a žiada ma o nastúpanie do 4000ft, keďže sme už minuli Gate South, sme mimo TMA, čo ohlasujem riadiacemu, pričom stále zostávam na jeho FREQ a stúpam do 4000ft. Tu robíme pády s klapkami aj v čistej konfigurácii. Všetko je bez problémov a zatiaľ mi to príde veľmi jednoduché. Držím kurz na Breeza a v tom mi inštruktor hovorí, že v podstate viac nepotrebuje, že sa môžme vrátiť cez Gate South do Tamworthu, kde zaletíme pár touch and go. Samozrejme rád suhlasím a už to otáčam na letisko. V zatáčke mi stiahne plyn a kedže sme veľmi vysoko, tak si v pohode robím rozpočet na veľké pole pred nami. Veľké polia sú všade naokolo, takže si môžem vyberať. v cca 50ft mi dovolí pridať plyn a stúpame do 4000ft a vraciame sa na letisko. Inštruktor žiada o skrátenie v celkom rušnom TMA, čo je od neho milé a ja dávam readback - sme povolení direct na pravý okruh RWY12R. Pri sklesávaní zapisujem ATIS a zaraďujem sa do okruhu, kde si robím úkony, nastavujem korekciu, ohlasujem polohu po vetre. Na baselegu vysúvam malé klapky, zapínam vyhrievanie karburátoru, hlásim finále a žiadam touch and go. Dostávame povolenie, a ja si robím rozpočet aby som mal 50ft nad prahom a pristávam. Na pristátie je PA28 jednoduchý a takto to opakujem ešte 2-krát, pričom posledný okruh môžem skrátiť, tak spájam zatáčky a stúpam len do 500ft AAL. Po opustení dráhy to chcem ohlásiť a žiadať taxovanie na stojánku, ale inštruktor hovorí, že to netreba, že môžme rovno ísť. To sa mi nezdá a hovorím mu, že by som to radšej zažiadal. On ale mávne rukou a tak teda taxujem naspäť do leteckej školy. Pri zastavení motoru chce, aby som nechal skoro všetky úsekové spínače zapnuté, čo so zatnutými zubami vykonám. Let trval niečo cez hodinu a som naozaj rád, že mu stačilo letieť len za TMA a nemusím platiť celý let cez Breezu a Gunnedah. Na palube vládla pohodová atmosféra a vôbec som sa necítil ako na preskúšaní. Až na pár zváštnych miestnych postupov mi to prišlo celkom jednoduché. Pýtam sa ho, aké by to bolo, keby som si chcel validovať austrálske CPL, na čo mi odpovedá, že by to takto stačilo, ale bol by to dlhší let cez menšie mesto a musel by som spraviť teoretický test Air Law.

Po lete dostávam v briefingovej miestnosti potvrdenie do zápisníku, že som splnil podmienku CASA a môžem lietať lietadlá s reg. značkou VH-. Kedže tu nikto nepozná zápisník JAA, tak neskôr zisťujem, že som dostal veľké razítko do poznámok k letu a nie do stránky, kde mám preskúšania. Inštruktor hovorí môjmu šéfovi, že bol spokojný a že je všetko OK. Cestou z letiska sa ešte zastavujem v pobočke CASA, ktoré sú v každom meste s väčším letiskom a uisťujem sa, že je všetko v poriadku. Jediné, čo musím spraviť je požiadať o predĺženie CoV, ktoré platí vždy len 3 mesiace. Teraz mi už nič nebráni v tom, aby som sa ešte v ten večer preškolil na vlečnu Callair A9-A.

(za pár týždňov mi prichádza na e-mail faktúra z Country Capital Aviation, aby som uhradil 400$AU, z čoho 50$ bola položka za briefing... )

Autor: Tomáš Munk

Odeslání článku e-mailem

[x] zavřít

Komentáře k článku

Přidat komentář

    Kontrolní kód : Kontrolní kód

Zeptejte se odborníka

Zkušený personál jedné z největších leteckých škol Flying Academy je připraven Vám pomoci s jakýmikoli otázkami týkajícími se letectví.

Zeptejte se

Kategorie

Bezpečnost

Civilní letectví

English info

Havárie

Historie létání

Letiště

Nejčtenější

Oznámení, kurzy, školení...

Pilotní výcvik

Prodej letadel

Technologie

Video

Vojenské letectví

Zeptejte se odborníka